Jeden z hlavných rozdielov, medzi financovaním cykloinfraštruktúry z Plánu obnovy a odolnosti (POO) a Euróopskych štrukturálnych fondov- Operačného programu Slovensko, je miera spolufinancovania.
Pri projektoch plánu obnovy sa spolufinancovanie nevyžaduje, je 0%.[1]
Miera spolufinancovania projektov z Európskych štrukturálnych fondov sa zvyšuje z 5% na 10%.[2]
Cyklokoordinátorka Prešovského samosprávneho kraja, T. Vargová Dzurov: „Oprávnenými žiadateľmi, (pozn. o príspevok na podporu cyklodopravy z Plánu obnovy a odolnosti), sú mestá s počtom obyvateľov nad 20.-tisíc + 5km územie okolo týchto miest. Ako aj ostatné kraje sme namietali voči vyššie uvedeným kritériám.“[3]
Kým väčšie mestá majú k dispozícií väčší rozpočet, to znamená nemajú taký problém kofinancovať projekty- napríklad na vyznačenie ochranných cyklopruhov, pričom ide o rozhodne najlacnejší- nie vždy efektívny spôsob vytvárania bezpečnej cykloinfraštruktúry. Menšie obce, majú menší rozpočet a tým pádom aj menej prostriedkov na kofinancovanie, alebo hoc len na vytvorenie projektovej dokumentácie a pod. Tým pádom je čerpanie Európskych štrukturálnych fondov menšími samosprávami, na budovanie cyklistickej infraštruktúry ohrozené, a niekde aj nereálne.
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) namieta spolufinancovanie nových eurofondov. ZMOS v pripomienkach k návrhu materiálu na spolufinancovanie budúcich eurofondov 2021-2027, ktorý do medzirezortného konania predložilo ministerstvo financií, nesúhlasí s navrhovanými podielmi financovania z národných zdrojov, ktoré spôsobia opačný efekt v území. Mestá a obce nebudú mať dostatok vlastných zdrojov na spolufinancovanie európskych projektov, čo bude mať za následok nepredkladanie projektov mestami a obcami alebo predkladanie projektov v menšom finančnom rozsahu. Presnejšie, ide o zvýšený podiel financovania z 5 % na 10 %, čo pre štátny rozpočet znamená zníženie miery spolufinancovania z 10 % na 5 %. Zároveň je nevyhnutné pripomenúť, že v príspevku z EÚ nenastala zmena v porovnaní so súčasnosťou, ostáva na úrovni 85 % oprávnených nákladov.[4]
Tlačová správa SK8 (Združenie samosprávnych krajov Slovenska) zo dňa 5. Mája 2022[5] potvrdila, že požiadavkám SK8 nebolo naplno vyhovené, a rozpočet samospráv klesne tak, že budú mať problém s financovaním miestnej a regionálnej samosprávy čo sa týka originálnych kompetencií, nebudú vedieť pokryť tie najzákladnejšie potreby ľudí, ktorý žijú v ich mestách, obciach či už samosprávnych krajoch, a môže dôjsť k ohrozeniu čerpania eurofondov práve z dôvodu zvýšenia spolufinancovania týchto projektov.
Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín EÚ na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie COVID – 19. Jeho hlavným cieľom je podporiť reformy a investície, ktoré Slovensku umožnia začať opäť dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ.[6]
Ako vyzerá životná úroveň na Slovensku?
Vybrali sme zopár štatistických ukazovateľov, na základe ktorých je jednoduché porovnať situáciu v rámci Slovenska.
1. Priemerné platy v samosprávnych krajoch/porovnanie s mestami, ktoré sú oprávnenými žiadateľmi financií na cyklistickú infraštruktúru z POO
Zdroj obrázka: Polovica Slovákov dostane od zamestnávateľa každý mesiac menej ako 830 €: Kde sa zarába najviac? [7]
2. Nezamestnanosť/porovnanie s mestami, ktoré sú oprávnenými žiadateľmi financií na cyklistickú infraštruktúru z POO
Zdroj obrázka: Pandémia trápi hladové doliny. Nezamestnanosť tam vyskočila najviac[8]
3. Migračné saldo (Rozdiel medzi počtom prisťahovaných a počtom vysťahovaných obyvateľov) za posledné roky
Zdroj obrázka: Štatistika v regiónoch: Kraje v číslach 2021 [9]
4. Ktoré mestá môžu žiadať financie z plánu obnovy na cyklistickú infraštruktúru s 0% mierou spolufinancovania, v kontexte nezamestnanosti a priemerných platov jednotlivých krajov.
Znázorňuje tiež kde plán obnovy plánuje podporiť investície do cyklistickej infraštruktúry, “ktoré Slovensku umožnia začať opäť dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ.“ [10]
Možnosť čerpania prostriedkov na rozvoj cyklistickej infraštruktúry z Plánu obnovy, samosprávam, bez obmedzenia na základe počtu obyvateľov, by umožnil, reálne dobiehať životnú úroveň aj v tých častiach Slovenska, kde je to výrazne žiadané. Možnosť vytvárania infraštruktúry aj v menších mestách, obciach alebo ich vzájomné prepájanie regionálnymi cyklocestami, má výrazný vplyv na získavanie zručností a návykov bicyklovať, ktoré sú následne potrebné na pohyb v premávke v rámci využívania bicykla na dopravu. Zdôrazňujeme, že nárast počtu cyklistov v mestách nie je len o infraštruktúre, ale hlavne o motivácií a zmene dopravných návykov- a to aj prostredníctvom budovania regionálnych prepojení.
Nezabúdajme tiež na to, že plán obnovy nie je dar z Európskej únie, je to úver, ktorý budeme musieť splácať.[11] A to bez rozdielu, či žijete v Bratislave alebo v Čiernej nad Tisou.
Zdroje:
[1] https://index.sme.sk/c/22849384/eurofondy-plan-obnovy-rozdiely-projekty-financovanie.html
[2] https://www.zmos.sk/zmos-namieta-spolufinancovanie-novych-eurofondov–oznam/mid/405616/.html
[3] Mailová komunikácia zo dňa 4.4.2022 s Dzurov Vargová Tünde- cyklokoordinátorka Prešovského samosprávneho kraja
[4] https://www.zmos.sk/zmos-namieta-spolufinancovanie-novych-eurofondov–oznam/mid/405616/.html
[5] https://fb.watch/cXz-r5V_pV/
[6] https://www.planobnovy.sk/
[7] https://www.cas.sk/clanok/1089515/polovica-slovakov-dostane-od-zamestnavatela-kazdy-mesiac-menej-ako-830-kde-sa-zaraba-najviac/
[8] https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/579587-pandemia-trapi-hladove-doliny-nezamestnanost-tam-vyskocila-najviac/
[9] https://slovak.statistics.sk/wps/portal/0f77ea52-4678-418f-9cd8-dc577fee7b24/!ut/p/z0/jY27jsIwFES_ZQtK514bJ9cpA0gIJAqEkLJuVrZxwASSQMzr7zd0lDSjmSMdDWgoQTfmHvYmhrYxp2H_6uxvTQs1mfACkdIZLpbb2Xq-yTlKhCXoYM_Jw50TTLhQlEnBpcrFeOhvPRwvF12Adm0T_TNC2dreHFhfs-5mRzjEKdTGBT_Ce-9j_fokWBF5kwomM1JMclWx3O0U27mUqPKerJDvE3FdTVd70J2JBxaaqoXyK7WrtX09ip9_Q_K4bQ!!/
[10] https://www.planobnovy.sk/
[11] https://www.ta3.com/clanok/203560/mesta-upozornuju-na-plan-obnovy-je-to-uver-ktory-budeme-musiet-splacat
K
